Marek Šulik

Opäť som sa nas*al! Mám pocit, že časť mužov dnes viac rozčuľuje feministka na internete než muž, ktorý žene zničí pocit bezpečia. Ženy roky hovoria o tom, že sú týrané vo vzťahoch. Že sa boja niektorých mužov po odmietnutí. Že ich niekto chytá bez súhlasu na koncertoch a v kluboch. Že ich obťažujú zákazníci, kolegovia či nadriadení. Že sa boja nočných ciest domov. Že ich okolie často odbije vetou „to si asi zle pochopila“. Že orgány štátu ich nie vždy berú vážne. Že sa musia neustále prispôsobovať rizikám, ktoré väčšina mužov nikdy riešiť nemusí. Že zomierajú pre ignoráciu štátnych orgánov a okolia... A reakcia? „Preháňajú.“ „Nie všetci muži.“ „Feminizmus zašiel priďaleko.“ Nie. Priďaleko zašlo naše pohodlie. Tak dlho sme tieto problémy odtláčali na okraj, až nás dnes prekvapuje intenzita hnevu, ktorý vyvolávajú. Ak chceme menej radikalizácie, menej frustrácie a menej hnevu, riešenie nie je umlčať ženy. Riešenie je odstrániť dôvody, pre ktoré kričia. Prestaňme byť ticho, keď vidíme násilie. Prestaňme tolerovať obťažovanie. Prestaňme normalizovať strach ako bežnú súčasť ženského života. A začnime budovať spoločnosť, v ktorej bude bezpečie normou, nie privilégium. Pre ženy, dievčatá, deti, menšiny aj mužov. Lebo ak to nespravíme, bude nás stáť oveľa viac než len pár nepríjemných diskusií na internete.